Svetlo a jeho farby
Predstavte si následujúcu situáciu: Je letné odpoludnie a vypobývate vo voľnej prírode. Zem je mokrá; pred chvíľkou prestalo pršať azasvietilo slnko schyľujúce sa k západu. Na vyjasnenej, žiarivo modrejoblohe sa objavil očarujúci farebný oblúk dúhy. V diaľke ešte troškuprší. Ako možno viete, vodné kvapky sa vo vzduchu chovajú ako nepatrnéoptické hranoly a rozkládajú slnečné svetlo na šesť dúhových farieb.
Pred zhruba dvesto rokmi napodobnil Isaac Newton tento proces v domácichpodmienkach. Zavrel sa v tmavej miestnosti a malou clonou do nejvpustil úzky svetelný zväzok. Do jeho dráhy potom umiestnil sklenený hranol, ktorým rozložil biele svetlo na spektrálne farby (purpurová,červená, žltá, zelená, azurová, tmavo modrá). Po rokoch podnikol fyzikYoung pokus, ktorý bol protikladom Newtonového experimentu. Zatiaľ čoNewton svetlo rozkládal na šesť farebných zložiek, Young ichrekonštruoval. Zameril šesť svetelných zväzkov, ktoré farebne odpovedalifarbám spektra, do jedného bodu a dostal tak biele svetlo. Aby sterozumeli tomuto javu, pri ktorom sa dve tmavé farby skladajú v jednu svetlejšiu, uvedomte si, že šlo o svetelné farby, t.j fabry vzniknuté odrazom farebného svetla. Obe zložky sa tak sčítali; z toho vyplýva, že zmiešaním dvoch svetelných farieb vzniká nová, svetlejšia farba. Napríklad zlúčením svetla červenej a zelenej farby vytvoríme svetložltej farby, ktorá je svetlejšia ako obe jej zložky.
Young tiež ukázalďalší veľký jav: pri pokusoch s farebnými lampami zistil,že šesťspektrálnych farieb sa dá obmedziť na iba tri základné farby toho istéhospektra. Z týchto svetelných farieb, červenej, zelenej a tmavo modrej,sa mu podarilo vytvoriť biele svetlo. Napadlo ho tiež, že dvojice týchtozákladných farieb spolu vytvárajú tri ďalšie farby: azurovú(modrá-zelená), purpurovú (modrá-červená), žltú (zelená-červená).
Pohlcovanie a odraz svetla
Pri osvetlení bielym svetlom dopadajú na povrch každého predmetu trifarebné zložky svetla: modrá, červená a zelená. Niektoré materiálydopadajúce svetlo odrážajú, iné ho pohlcujú. Väčšinou však dochádza kodrazu len niektorých zložiek. Tento fyzikálny zákon je vyjádrenýnásledovne: „Každé neprehliadné teleso čiastočne, či úplne odrážadopadajúce svetlo.“ Len málokto vie, čím je spôsobené, že rôzne látkymajú rôzne farby. Prečo je napríklad jablko červené? Viete, že na povrchjablka osvetleného bielym svetlom dopadajú tri svetelné farby.
Šupka pohltí zelenú a modrú zložku a odrazí červenú. Preto sa jablko javí akočervené. Tiež na túto stránku dopadajú tri svetelné zložky. Od povrchu papiera sa odrazia rovnomerne,a preto odrazené svetlo nezaznamenalo zmenu. Preto sa papier javí akobiely (samozrejme v bielom svetle). Keby sme osvietili čierne teleso,stal by sa pravý opak. Teoreticky, pokiaľ by bolo možné považovať telesoza absolutne čierne, boli by všetky dopadajúce zložky úplne pohltené.Vzhľadom k tomu, že takéto teleso nevyžaruje odrazené svetlo, zdá sačierne. 
Zmiešaním troch primárnych svetelných farieb po dvojiciachvzniknú tri nové svetelné farby, ktoré zmiešaním dávajú biele svetlo. Jevšak zréjme, že svetlom sa maľovať nedá. Dá sa to vyjadriť aj takto:Miešaním tmavých farieb sa nedá vytvoriť svetlejšia farba. (reč je opigmentových, krycích farbách). Okrem toho sa bez spektrálnych fariebnezaobídete, ak chcete napodobniť efekty zpôsobené svetlom. Ako si tedaporadiť? Riešením je jednoduché prehodenie primárnych a sekundárnychfarieb pri zachovaní všetkých šiestich farieb spektra. Primárnimifarbami pre vás budú sekundárne svetelné farby, a vašimi sekundárnimifarbami budú primárne svetelné farby. A teraz vysvetlím, prečo je nutnévykonať tento prevod.
Aditívna (sčítacia) a subtraktívna (odčítacia) syntéza
Miešaním pigmentových farieb dosahujeme odčítanie farebných zložiek,tzv. subtraktívnu syntézu, postupujúcu od svetlých farieb k tmavým. Akzmiešate azurové, purpurové a žlté farbivo (tj. veľmi jasné farby),dostanete čiernu. Skladanie farbív má opačný účinok ako skladaniesvetelných farieb, pri ktorom sa zložky sčítavajú – tzv. aditívnasyntéza. Zmiešaním primárnych(P) farieb so susednýmisekundárnymi(S)farbami vznikajú terciálne(T) pigmentové farby: smaragdovo zelená,ultramarínovo modrá, svetlo zelená, fialová, karmínová, oranžová.
Doplnkové farby
S využitím znalostí teórie farieb a svetla môžete pripraviťľubovoľnú farbu. K tomu však tiež potrebujete vedieť, ako sa pigmentovéfarby navzájom doplňujú. (tmavo modrá je doplnkom žltej, červená jedoplnkom azurovéj, zelená je doplnkom purpurovej, a naopak). Možno sadivíte, k čomu je maliarom dobré rozprávanie o doplnkových farbách.Takže.. pozrite sa na to takto: prezrite si dôkladne tento farebný kruh,zistíte, že doplnkové farby ležia vždy naproti sebe. To znamená, že ideo tie farby, ktoré spolu na pohľad najmenej súvisia. Maliar tento faktmôže využiť pri znázorňovaní nápadných kontrastov, výnimočne ostrýchtieňov, či sýtych pozadiach.
Tiež sa ponúka príležitosť využiťškály tlmených miešaných odtieňov, tvorených nerovným pomeromdoplnkových farieb a bielou farbou.
Zopár vecí ktoré by maliarmal vedieť:
Svetlo sa skladá z farieb spektra. Preto môžeme pozorovať predmety,ktoré odrážajú všetky alebo aspoň niektoré spektrálne farby. Akozákladné farby si maliari vyberajú práve spektrálne farby, a preto môžu sdobrou presnosťou reprodukovať všetky existujúce farby.
Pri maľovaní je treba rozlišovať nasledujúce farebné aspekty:
a)vlastnú farbu predmetu,
b) tonálnu farbu, ktorá je výsledkom rozloženiasvetla a tieňa,
c) farbu okolia, ktorá je daná charakterom svetlaodrazeného neďalekými objektami. Tieto tri faktory sú podmienené farboudopadajúceho svetla, intenzitou osvetlenia a celkovou atmosférou výjavu.S použitím troch primárnych farieb (azurovej, purpurovej, žltej) sa dápripraviť ľubovoľná farba, aj čierna.
- Ak hovoríme o kontraste, je treba mať na rozume rozdiel medzitonálnym a farebným kontrastom. Svetlo a tmavo modrá vytvárajú tonálnykontrast, modrá s červenou farebný kontrast.
- Zmiešaním dvoch doplnkových farieb vzniká čierna.
- Maximálny kontrast dosiahneme ak umiestnime dve doplnkové farbyvedľa seba.
Každá farba „vrhá“ na okolité farby zafarbenie svojho doplnku,napr. žltá zdánlivo prepožičia susedným farbám modrý nádych. Následkomtoho sa do istej miery dá ovplyvniť farebný odtieň úpravou jeho okolia.
Šedá farba sa skladá zhruba z 50% bielej a 50% čiernej farby. Pretoprimiešaním bielej farba zosvetlí a zošedne. To isté platí o ztmavovanípomocou čiernej farby. Pri úprave sýtosti farby musíte brať ohľad najej rovnakofarebné predchádzajúce a následujúce odtiene vo svetelnomspektre.
Farba tieňa je tvorená týmito zložkami:
a) modrou, ktorá jezahrnutá v každom šeru;
b) vlastná farba predmetu v tmavšom odtieni;
c)doplnkom vlastnej farby každého predmetu.
Harmonizovaním farieb hľadáte vzájomné vzťahy medzi dvoma či viacfarbami. Vzniká tak esteticky príjemný celok. Farebný súlad vychádza zoznalosti rozličných farebných škál. Farebnou škálou rozumieme dokonalezatriedené poradie farieb.
Dve doplnkové farby, ktoré si odpovedajú tónom (napr. zelená apurpurová), sa pri pokuse o harmonizáciu prejavia ako úplnenezlúčiteľné. Farebného súladu sa však dá dosiahnúť nerovnomernýmzmiešaním dvoch doplnkových farieb s bielou. Pri farebnej harmonizáciivychádzajúcej zo škál vždy existuje dominantná farba. Tá môže byťstudená alebo teplá. Najtypickejšou studenou farbou je modrá, medziteplé farby patrí napr. červená.
Ak pracujeme s dokonale zladenými farbami tej istej škály (teplejči studenej), je žiadúce doplniť ju o jednu či dve neharmonizujúcefarby, ktoré kontrastom podtrhnú dominantnú škálu.