Európsky parlament odsúhlasil prísnejšie pravidlá pre zber a recykláciu elektroodpadu, ktorého objem v Európe nebezpečne rastie. Súčasná smernica podľa europoslanca Karl-Heinz Florenza pripomína švajčiarsky ementál.
Parlament minulý týždeň schválil v prvom čítaní obrovskou väčšinou novelu Smernice o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ). Za prijatie hlasovalo 580, proti bolo 37 a hlasovania sa zdržalo 22 europoslancov.
Nové pravidlá, ktoré ešte musí schváliť Rada ministrov, sa budú týkať akéhokoľvek elektroodpadu, vrátane nano-materiálov. Výnimku budú mať napríklad pevné inštalácie, nástroje veľkých rozmerov a vojenské zariadenia a vozidlá.
Pozadie
Európska komisia odhaduje, že každý Európan vyprodukuje ročne asi 17-20 kg elektroodpadu, ktorý zahŕňa žiarovky, staré televízory, počítače, mobilné telefóny, chladničky a rôzne elektrické a elektronické súčiastky. Ročne je to teda asi 9 miliónov elektronického odpadu. Zároveň predstavuje jednu z najrýchlejšie rastúcich zložiek odpadu v Únii.
Keďže tento druh odpadu môže obsahovať nebezpečné látky, ako arzén, ortuť, olovo, chróm a ďalšie, oddeľuje sa od ostatných druhov odpadu. Jeho zber, likvidácia a nakladanie upravujú prísne pravidlá. Na úrovni EÚ je to Smernica 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), ktorá ale pre svoju komplikovanosť a nákladnosť nikdy prakticky nevstúpila do platnosti. Inštitúcie EÚ sa preto snažia o jej efektívnu revíziu.
Parlament chce zrecyklovať 85% elektrošrotu
Hlavným cieľom úpravy pravidiel z roku 2003 je zlepšiť zber a recykláciu elektroodpadu. V súčasnosti sa totiž recykluje len asi 33% elektrošrotu. Medzi krajinami navyše existujú obrovské rozdiely čo sa týka zberu elektroodpadu.
Podľa novej smernice budú musieť členské štáty od roku 2016 zozbierať 85% elektroodpadu, ktorý vyprodukujú a popri výrobcoch budú štáty spoluzodpovedné za dosiahnutie tohto kolektívneho cieľa.
Pre rok 2012 sa zároveň stanovil priebežný cieľ vyzbierať 4 kg elektroodpadu na občana alebo hmotnosť odpadu z roku 2010, podľa toho čo je vyššie.
Tesnou väčšinou prijali poslanci návrh socialistov rozdeliť náklady na zber, spracovanie, využitie a odstránenie elektroodpadu medzi spotrebiteľov, výrobcov a predajcov. V súčasnosti zber financujú miestne úrady (obce) Podľa zásady „znečisťovateľ platí“ by po novom mali výrobcovia elektrospotrebičov prispievať na zber a ďalšie spracovanie odpadu.
Zvolení európski zástupcovi tiež podporili cieľ pre recykláciu vo výške 50-75 percent (v závislosti od kategórie) a tiež nový 5-percentný cieľ pre opätovné použitie, ktorý v súčasne platnej smernici chýba.
Navyše spotrebitelia budú môcť určité elektrické či elektronické zariadenie malého objemu predajcom vrátiť bez toho, aby si museli kupovať nové.
Boj proti ilegálnemu exportu
Elektroodpad z Únie sa veľmi často, pod zámienkou ďalšieho využitia, ilegálne vyváža do rozvojových zemí v Afrike a Ázii, kde ohrozuje zdravie aj životné prostredie. Nová úprava prináša prísnejšie inšpekcie a kontroly zásielok na hraniciach.
Dôležitou prijatou zmenou je presun dôkazného bremena. Dosiaľ musia colníci dokazovať, že zariadenia v zásielke nefungujú a ide o odpad. Po novom by mali vývozcovia garantovať, že materiál možno znovu použiť a v prípade sporu jeho funkčnosť dokázať.
Jednoduchšia registrácia i štandardy zberu
Prešiel aj návrh o celoeurópskej harmonizácii porovnateľných štandardov zberu a o jednotnej registrácii výrobkov. Na rozdiel od 27 rôznych pravidiel by tak vďaka vzájomne prepojeným registrom mali výrobcom znížiť administratívne náklady. Bude tak existovať jedna „virtuálna“ podateľňa a nie desiatky či stovky v rôznych krajinách a regiónoch s jednotnými registračnými poplatkami.
Čo má niekto za odpad, iný považuje za zlato
Podľa spravodajcu pre revíziu smernice OEEZ, nemeckého europoslanca Karl-Heinz Florenza (EPP), ale elektroodpad nie je len environmentálnou otázkou, ale aj problémom hospodárstva, nerastných surovín, inovácií a klimatických zmien a „ovplyvňuje zdroje našich detí.“
Do zberní sa dostanú asi 2% používaných mobilov, ktoré obsahujú zlato či platinu. 41 kusov mobilov pritom obsahuje rovnaké množstvo zlata ako tona zlatej rudy. Európa navyše čelí nedostatku týchto i ďalších vzácnych surovín, ktoré sú nevyhnutné pre rozvoj high-tech technológií, laptopov či elektromobilov.
Ako zároveň Florenz podotkol, elektromobily potrebujú 6-krát viac elektroniky ako počítač, čo otázku elektroodpadu robí ešte naliehavejšou.
„Ak pošleme všetku našu elektroniku do Indie a Číny, aby sa tam predala, jednotlivci tam na tom zarobia,“ uviedol. Avšak na hospodársku budúcnosť Únie a ciele v oblasti recyklácie to bude mať negatívny vplyv.
Pozície
Európsky komisár Janez Potočnik privítal podporu Parlamentu pre ambiciózne ciele zberu a recyklácie elektroodpadu. Podčiarkol, že posilnenie Smernice OEEZ pomôže znížiť závislosť EÚ na dovoze prírodných materiálov.
Nemecký europoslanec Karl-Heinz Florenz (EPP) na tlačovej konferencii po hlasovaní povedal „Nepresadili sme všetko čo sme chceli, ale celkovo sme, myslím, na dobrej ceste…Táto smernica je ako švajčiarsky syr, s dierami…Ľudia využívajú medzery.“
Na otázku či sa neobáva zvýšenia cien elektrických a elektronických výrobkov, poukázal na skúsenosti zo Švédska a konkurenciu cien použitých výrobkov: „Trh nájde riešenie a náklady sa nezvýšia.“
„Nemôžeme si dovoliť ďalej mrhať naším odpadom,“ konštatoval.
Český europoslanec Pavel Poc (S&D) označil elektroodpad za „ekologickú bombu.“
„Ide o veľmi vážny problém,“ uviedol. „V súčasnej dobe sa v Európe recykluje len 33% elektroodpadu, ďalších 13% mizne na skládkach a takmer u polovice nevieme kde končí.“
Britská europoslankyňa Linda McAvan (S&D) uviedla: „Musíme zaplátať diery v zákone. Vývoz odpadu do rozvíjajúcich sa krajín je nelegálny. Príliš často sa stáva, že firmy odpad označia ako „na ďalšie využitie“ – akoby sa elektrické spotrebiče v zahraničí využili a opravili. Dobre vieme, že to nie je pravda. Preto musíme sprísniť pravidlá prepravy.“
V reakcii na hlasovanie v parlamente belgická europoslankyňa Kathleen Van Brempt (S&D) zdôraznila, že „ročná hodnota zhodnoteného materiálu sa odhaduje na 2 miliardy eur a niektoré z komponentov použitých v týchto produktoch sú vzácna a drahé. Ich získaním by sme znížili náš dovoz a vytvorili pracovné miesta v sektore recyklácie.“
Bulharský europoslanec Vladko Todorov Panayotov (ALDE) poznamenal: „Európa utráca každoročne viac ako 130 miliárd eur na dovoz drahých nerastných surovín, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť high-tech sektorov v hospodárstve EÚ.“
„Vyššími cieľmi pre zber a vďaka moderným ekologickým technológiám nakladania s elektrickým a elektronickým odpadom, vytvorí Európska únia nové pracovné miesta, výrazne ušetrí financie a zaistí si vedúcu pozíciu v technologickom rozvoji. Musíme recyklovať viac a lepším spôsobom. Tieto zariadenia sú bohaté na drahé materiály ako je zlato, paládium, platina a kobalt, ktoré môžeme extrahovať pre opätovné využitie,“ dodal.
Europoslanec Michail Tremopoulos (Zelení, Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji – po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie. Zdôraznil význam povinnosti predajcov vziať späť odpad z malých zariadení, ako sú žiarovky alebo mobilné telefóny, bez ohľadu na to, či dôjde zároveň k predaji nového výrobku: „Týka sa to všetkých predajcov, vrátane predaja cez hranice štátov (s výnimkou mikropodnikov). Zvýšením zberu týchto zariadení a zvýšením povedomia spotrebiteľov by sa mal zredukovať objem malých zariadení, ktoré končia medzi ostatným odpadom, čím sa znemožňuje ich adekvátne spracovanie.“
Xavier Durieu, generálny sekretár organizácie predajcov EuroCommerce, uviedol, že aj keď zber a schémy recyklovania sú zásadné pre dosiahnutie ambicióznych cieľov, ktoré parlament stanovil, súčasný návrh, že predajcovia by sa mali stať zberným miestom pre odpad veľmi malého objemu nepovažuje za najlepšiu možnosť: „Stanoviť povinnosť, že obchodník, ktorý predáva telefóny musí vziať späť toastovač nie je múdre. Vytvorí to určité zdravotné otázky (žiarovky obsahujúce ortuť sa môžu pri skladovaní v obchodoch rozbiť), čo by mohlo ohroziť existujúci systém zberu odpadu malých rozmerov.“
„Podľa EuroCommerce sa mal odpad malého objemu zbierať podobne ako normálny odpad, t.j. pri dverách domácností. Spotrebitelia sú zvyknutí triediť svoj odpad. Nový druh tašiek na tento odpad by bol najefektívnejšou cestou ako to riešiť. Technicky vyspelé systémy triedenia dokážu separovať OEEZ od obalov. Za týchto podmienok nebudú domácnosti ani potrebovať ďalšiu nádobu,“ dodal.
Európske združenie živnostníkov, malých a stredných podnikov (UEAPME) privítalo vylúčenie mikropredajcov z povinnosti zbierať odpad z malých elektrických a elektronických tovarov, avšak obáva sa o „MSP, ktoré z tejto výnimky nebudú mať výhody. Tieto spoločnosti sa de facto bez vlastného súhlasu zmenia na skládky odpadu, rolu, ktorú majú hrať verejné orgány a nie súkromné podniky.“
„Nakoľko nedošlo vopred k žiadnemu vyhodnoteniu vplyvov ani ku konzultácii s týmito spoločnosťami, najmenej čo môžu inštitúcie EÚ v tejto fáze urobiť je uskutočniť ekonomickú štúdiu, ktorá vyhodnotí dôsledky nových opatrení OEEZ na konkurencieschopnosť týchto firiem,“ uviedlo UEAPME.
Podľa Európskeho priemyselného združenia Orgalime rozhodnutie Európskeho parlamentu ponechalo inžinierske firmy „so zmiešanými pocitmi a rada sa stále nevie rozhodnúť, či je pohár poloplný alebo poloprázdny.“
Privítali „snahu definovať realistickejšie podiely pre zber – hoci sú stále ambiciózne.“ Orgalime uviedol, že „nové opatrenia rozširujúce pôsobnosť [smernice] opäť nechávajú priemysel v právnej prázdnote, tentoraz kvôli potenciálnych dôsledkom pre náklady.“
Orgalime sa tiež obáva, že navrhované zmeny financovania zberu odpadu domácností, vrátane opatrení o triedení príslušenstva určeného na opätovné použitie „presunie na výrobcov dodatočné bremeno,“ čo môže zvýšiť aj náklady pre spotrebiteľov bez ďalších výhod pre nich či životné prostredie.
Luigi Meli, riaditeľ Európskeho výboru výrobcov domácich spotrebičov (CECED), privítal pokrok v niektorých oblastiach, avšak ľutuje iné vynechané otázky.
„Ak chcú politici vyriešiť problémy s OEEZ, potom musia zaistiť, že požiadavky na zaobchádzanie a povinnosti podávať správy sa týkajú všetkých OEEZ, nielen OEEZ, ktorý riešia výrobcovia. Táto medzera v súčasnej legislatíve je jedným z dôvodov, prečo dnes v systéme OEEZ existuje toľko chýb,“ uviedol.
„V súčasnosti výrobcovia nakladajú asi s tretinou OEEZ, ale dve tretiny zbierajú ďalší aktéri, na ktorých sa aktuálna smernica nevzťahuje. Výrobcovia nemajú dosah na tých aktérov, ktorí zbierajú OEEZ z ekonomických dôvodov a profitujú z jeho predaja…Tento problém bude v budúcnosti, vzhľadom na nedostatok zdrojov, narastať, následkom čoho bude stúpať aj cena materiálov,“ dodal.
Stephane Arditi z Európskeho výboru pre životné prostredie (EEB) sa vyjadril, že „hlasovaním v prospech ambiciózneho cieľa pre zber na základe vyprodukovaného OEEZ, požiadavkou štandardov pre zaobchádzanie s elektroodpadom a umožnením finančných stimulov pre optimalizovaný dizajn, zachytil Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie dôležitý potenciál legislatívy OEEZ, ktorou by sa naše nakladanie s elektroodpadom zmenilo na integrovanejší prístup k efektívnosti zdrojov.“
