LED City®: To improve quality of life

The LED City je expandujúca komunita parlamentov a industrialnych partnerov pracujúcich na vyhodnocovaní, rozvíjaní a podporovaní LED technológie, intergrácie do miestých infrastruktúr.
Základné ciele projektu:

• Šetri Energiou
• Chrániť Životné Prostredie
• Zredukovať Náklady Na Údržbu
• Poskytnúť Lepšiu Kvalitu Osvetlenia Pre Lepšiu Vyditeľnosť A Bezpečnosť

According to the U.S. Department of Energy, 22 percent of electricity used in the U.S. powers lighting. In a world with soaring energy prices based on the availability and control of fossil fuels, and with growing concern about sustainability of the environment, a revolution in lighting is long overdue.

Light emitting diodes, called LEDs, are revolutionizing lighting. Switching to LED-based lighting can save 40 to 70 percent of the electricity a city uses for certain lighting applications such as parking garage, parking lot, outdoor public area, street and portable lighting.

In addition to helping protect the environment by reducing electricity consumption of lighting, LEDs, due to their long service life, also reduce the amount of material going into landfills (i.e., light bulbs). Furthermore, LEDs, unlike some traditional light sources, don't contain hazardous mercury or lead.

According to the Department of Energy, in the next 20 years rapid adoption of LED lighting in the U.S. can:

• Reduce electricity demands from lighting by 62 percent.
• Eliminate 258 million metric tons of carbon emissions.
• Avoid building 133 new power plants.
• Anticipate financial savings that could exceed $280 billion.

Join the LED Lighting Revolution by becoming an LED City participant.

Environmentalne aspekty zivotneho cyklu vyrobkov v statoch OECD

OECD Organizacia pre Ekonomicku Cooperaciu a Development;
30 clenov: Australia, Austria, Belgium, Canada, Czech Republic, Denmark, Finland, France, Germany, Greece, Hungary, Iceland, Ireland, Italy, Japan, Korea, Luxembourg, Mexico, the Netherlands, New Zealand, Norway, Poland, Portugal, Slovak Republic, Spain, Sweden, Switzerland, Turkey, United Kingdom, United States

Zaujmovou oblastou environmentalneho manazmentu podniku je siroke spektrum aktivit, ktore sa posudzuju z hladiska dosledkov na zivotne prostredie, zainteresovanosti podnikovych utvarov a zivotneho cyklu vyrobkov. Pojem hodnotenie zivotneho cyklu -- LCA (Life Cycle Assessment) sa prvykrat pouzil na konferencii Spolocnosti pre toxikologiu a chemiu zivotneho prostredia, ktora sa konala r. 1990 vo Vermonte v USA. Pri hodnoteni zivotneho cyklu sa postupuje nasledujucim sposobom:

• urcenie zatazenia zivotneho prostredia vyrobkom alebo sluzbou
• z hladiska identifikacie a kvantifikacie pouzitej energie,
• materialu a odpadu uvolneneho do zivotneho prostredia,
• vyhodnotenie vplyvov pouzitej energie, materialu a odpadov,
• hladanie moznych vychodisk na zlepsenie stavu.

Pri hodnoteni zivotneho cyklu vyrobku sa sleduju materialove a energeticke toky v celom retazci, to znamena od suroviny, cez vyrobu, distribuciu, spotrebu az po znovuzhodnotenie amortizovaneho vyrobku. Prakticke skusenosti so zivotnym cyklom vyrobkov sa postupne rozsiruju, pricom prioritne postavenie maju staty OECD. Viacere uvedene priklady pochadzaju z poznatkov pracovnikov Rocky Mountain institutu v USA a Wuppertalskeho institutu v SRN.

Efektivna spotreba

Podiel premeny tepelnej energie na svetelnu pri obycajnych ziarovkach predstavuje len 10 %. Rocne sa spotrebuje priblizne 10 mld. obycajnych ziaroviek. Prelom v efektivnosti, ale aj zivotnosti, priniesli usporne ziarovky, vyvinute v SRN a Holandsku. V sucasnosti sa predavaju aj v strednej a vychodnej Europe. Celkova rocna produkcia uspornych ziaroviek je 200 mil.,co je zanedbatelne mnozstvo oproti produkcii obycajnych ziaroviek. Usporne ziarovky maju minimalne desatkrat vacsiu zivotnost.

Jedna osemnastwattova usporna ziarovka zodpovedajuca sedemdesiatpatwattovej obycajnej ziarovke usetri v idealnom pripade pocas svojho zivota priblizne 1 t oxidu uhliciteho, 8 kg oxidu siriciteho a 1 kg oxidov dusika.

Energeticka produktivita

Najekologickejsia energia je usetrena energia. Toto konstatovanie potvrdzuju aj skusenosti vyznamnej americkej spolocnosti Gas and Electric. V r. 1980 planovala tato spolocnost vystavbu 10--20  atomovych elektrarni na pobrezi Kalifornie. V r. 1992 neplanovala uz ani jednu atomovu elektraren. Vyrocna sprava spolocnosti za rok 1992 uvadza, ze 3/4 spotreby elektrickej energie usporili spotrebitelia vdaka opatreniam v oblasti efektivnosti a zostavajuca stvrtina sa zabezpecila nakupom elektrickej energie vyprodukovanej obnovitelnymi zdrojmi malych dodavatelov. Ingolstadtska automobilka predstavila na poslednom zenevskom autosalone tretiu vyvojovu generaciu automobilu Audi Duo s hybridnym pohonom s planovanou seriovou vyrobou od jesene 1997. Automobil Audi A4 Duo patri v mestskej premavke k vozidlam s nulovymi emisiami. Pracuje v troch prevadzkovych rezimoch, ktore voli vodic otocnym ovladacom na stredovom paneli. Rezim zapalneho motora sa vyuziva pri dlhsich jazdach a rychlostiach nad 80 km. Elektricky rezim je urceny pre mestsku premavku. Treti rezim s nazvom Duo vyuziva oba systemy sucasne. Pocas cinnosti zapalneho motora plni elektromotor funkciu elektrickeho generatora a dobija trakcne akumulatory slnecnou energiou. Viaceri automobilovi odbornici predpokladaju, ze uz r. 2005 budu mat vsetky nove auta aj elektricky pohon, pricom vacsina z nich bude konstruovana na hybridny pohon. Ultralahke hybridne auta buducnosti budu mat styri az sestkrat vyssiu energeticku efektivnost s odhadovanou spotrebou 1,2--2,1 l na 100 km. Zastupcovia firmy General Motors predstavili r. 1991 studijny model komfortneho stvorsedadloveho auta z uhlikoveho vlakna s dvojnasobnou efektivnostou a vybornymi bezpecnostnymi i emisnymi parametrami. K znizovaniu spotreby energie v bytoch a administrativnych budovach efektivne pomaha najma instalacia superokien. Superokna maju neviditelne "high--tech" vrstvy, ktore prepustaju denne svetlo a odrazaju infracervene (tepelne) ziarenie (Weizsacker, Lovins, Lovinsova, 1996). Efektivne budovy vyuzivaju styri typy okien v zavislosti od  vetovych stran. Na sever orientovane okna prepustaju najviac svetla, najmenej ho prepustaju okna orientovane na juh (vyhodne v obdobi letnych horucav), zmiesane okna sa vyrabaju pre vychodne a zapadne strany. Superokna reguluju potrebu kurenia i ochladzovania, cim vyrazne znizuju spotrebu elektrickej energie, tepla, znizuju tak naklady na prevadzku chladiacich i klimatizacnych zariadeni, a tym zvysuju komfort byvania.

Materialova produktivita

Fridrich Schmidt-Bleek, veduci oddelenia materialovych tokov a strukturalnych zmien vo Wuppertalskom institute, vypracoval koncepciu materialovej intenzity na jednotku sluzby, ktora umoznuje vypocitat mnozstvo premiestneneho materialu na zabezpecenie jej produkcie (Weizsacker, Lovins, Lovinsova, 1996). Z tohto pohladu predstavuje materialova produktivita znizenie materialovej intenzity na sluzbu. Podla odhadov tohto odbornika sprevadza vyrobu jedneho automobilu produkcia 15 t pevnych odpadov, pricom sa nepocita pouzita a znecistena voda. Automobilovy priemysel v USA spracuje priblizne 70 % olova vyuzivaneho v krajine, 60 % gumy, zeleza, materialu na vyrobu kobercov, 40 % platiny (katalyzatory), 40 % strojnych zariadeni, 20 % zinku, hlinika, skla a polovodicov, 14 % ocele a 10 % medi. V SRN su tieto % este vyssie. Vyroba ultralahkych hybridnych hyperaut buducnosti vyrazne zredukuje materialove toky v automobilovom priemysle. Hmotnost takehoto auta bude minimalne trikrat nizsia ako sucasnych aut z ocele. Odbornici z Rocky Mountain institutu predpokladaju, ze na vyrobu takehoto auta sa spotrebuje o 86 % viac polymerov, o 2/3 viac medi, ale o 94 % menej zeleza a ocele, o 1/3 menej hlinika, o 1/2 menej gumy a o 4/5 menej platiny a kvapalin (bez pohonnych hmot). Celosvetovym trendom je vyuzivanie obalov s moznostou ich viacnasobneho obehu, recyklacie a degradacie (kompostovanim), menej obalov likvidovanych spalovanim, pripadne ulozenych na skladke (Weber, 1996). Vratne flasky s dvadsat az styridsatnasobnou cirkulaciou sa uprednostnuju pred flasami na jedno pouzitie aj v pripade, ze ich sklo je recyklovatelne. Zaujimave poznatky prinasa v oblasti ekologickeho hodnotenia obalovych materialov holandsky vyskum (Curda, Fuchsova, 1996). Hodnotenie vyroby obalovych materialov sa podla holandskeho scenara vztahuje na spotrebu energie, obnovitelnost surovinovych zdrojov, znecistenie ovzdusia, vody a pody, recyklovatelnost, produkciu pevnych odpadov, nepriaznive vplyvy na ekosystemy a charakter krajiny a napokon na bezpecnost a toxicitu. Podla tychto kriterii sa bezne pouzivane obalove materialy rozdeluju do troch skupin:

• ekologicky uspornejsie: papier, lepenka, sklo, polypropylen, polyetylen, polyetylenereftalat,
• stredna skupina: pocinovany plech, polystyren, menej priaznivy je polykarbonat,
• so zavaznymi ekologickymi dosledkami: hlinik, polyvinylchlorid.

Nepriaznive hodnotenie hlinika vyplyva z vysokej energetickej narocnosti jeho vyroby, znecistovania zivotneho prostredia a produkcie pevnych odpadov. V pripade vyroby polyvinylchloridu a polykarbonatu sa zohladnuje ich toxicita a bezpecnost prace, pri polyvinylchloride aj problemy s uvolnovanim chlorovodika pri spalovani.

Dopravna aktivita

Vyznam dopravy je evidentny, ale konflikt medzi dopravou a zivotnym prostredim patri k najvaznejsim. Vyrazne uspory energie, materialu a casu poskytuje vyuzitie faxu a e-mailu. Haruki Tschuchiya vypocital, ze faxovacie pristroje v Japonsku su pri castom vyuzivani az desatkrat energetickyefektivnejsie ako vnutrostatna posta (Weizsacker, Lovins,Lovinsova, 1996). Pri pouzivani leteckej posty do zahranicia je tento pomer pre fax este priaznivejsi. Elektronicky list vyuziva zariadenie s jednorazovou investiciou (telefonne vedenie, pocitace a satelity). Nevyzaduje ziadnu spotrebu materialu. Ak sa vypocita pomer jednorazovych investicii a zivotnosti hardveru, moze faktor redukcie materialovej intenzity na sluzbu dosiahnut hodnotu 20, ale aj 1000, v zavislosti od typu zasielky. Razantny nastup aut vyrazne zhorsil zivotne prostredie v mestach, na sidliskach a uliciach. Naznak riesenia tohto zavazneho problemu poskytuje nasledujuci priklad. Vo viacerych europskych mestach vytvorilo niekolko stoviek obyvatelov automobilove spolky, ktore vlastnia par desiatok aut. Tieto auta su k dispozicii vsetkym clenom spolku. Clenovia spolku nahradnych aut su so sluzbami velmi spokojni. Vydaje na auto sa oproti byvalym majitelom aut vyrazne znizili. Zvysilo sa pouzivanie bicyklov a verejnych dopravnych prostriedkov na cestu do prace. Znizila sa obava pred kradezou auta alebo jeho poskodenim.

Likvidacia vyrobkov

Primarne postavenie pri likvidacii vyrobkov ma recyklacia ako vyznamny ekologicky i ekonomicky faktor. Cely vyrobny system ma smerovat k vyrobkom s dobrymi vyhliadkami na recyklovatelnost. Likvidacia a vyuzitie plastoveho odpadu patri k najvacsim problemom odpadoveho hospodarstva vo vsetkych statoch sveta. Dosial uskutocnene experimenty priniesli len ciastkove uspechy (DUAL SYSTEM v SRN). Dobre predpoklady na recyklaciu ma hlinikovy srot. Vyroba hlinika zo srotu je energeticky dvadsatkrat menej narocna, ako vyroba z primarnej suroviny. V USA sa rocne zlikviduje 10 mil. aut. Tri stvrtiny materialu sa recykluju a jedna stvrtina skonci na skladke odpadu. Pre hyperauta sa musi vyvinut nova recyklacna technologia, vzhladom na vysoky podiel polymerov. Zhodnocovanie stavebneho odpadu ma silne zazemie najma v krajinach zapadnej Europy. Recyklacia stavebneho odpadu je domenou malych a strednych firiem, ktore su prepojene na velke stavebne spolocnosti. Na mieste vzniku sa stavebny odpad separuje a spracuva mobilnymi drviacimi linkami. Recyklovany material sa potom znova vyuziva v stavebnictve.

Jozef Lopusny

Literatura

Curda, D., Fuchsova, A., 1996: Ekologicka bilance -- hodnoceni zivotniho cyklu. Vysoka skola ekonomickotechnologicka, Praha, 60 pp.Glaap, W., 1995: Umweltmanagement, leichtgemacht, praktische Hinwiese. Verlag Hanser, Munchen, p. 15--23. Smolik, D., Havelka, M., 1994: Ekologicke spekty rozhodovani podniku a zaklady ekologickeho managementu. Vysoka skola banska, Ostrava, 93 pp. Weber, J., 1996: System ekologicky orientovaneho podnikoveho rizeni. Vysoka skola ekonomicka, Praha, 95 pp.Weizsacker v., U. E., Lovins, B. A., Lovinsova, H. L., 1996: Faktor ctyri. Dvojnasobny blahobyt -- polovicni spotreba prirodnichzdroju. Ministerstvo zivotniho prostredi Ceske republiky, 331 pp.

Ohodnoďte tento článok

 

Písmená ktoré ste prepísali z obrázka niesu správne. Skúste to opäť prosím.