Načítavam... Počkajte prosím...

Odoberať Novinky


Čo je Svetlo?



Svetlo

je elektromagnetické žiarenie, ktoré je vďaka svojej vlnovej dĺžke viditeľné okom, alebo všeobecnejšie elektromagnetické vlnenie od infračerveného po ultrafialové. Tri základné vlastnosti svetla (a elektromagnetického vlnenia vôbec) sú svietivosť (amplitúda), farba (frekvencia) a polarizácia (uhol vlnenia). Kvôli dualite častice a vlnenia má svetlo vlastnosti ako vlnenia, tak aj častice.

Elektromagnetické žiarenie

je prenos energie v podobe elektromagnetického vlnenia. Elektromagnetické vlnenie alebo elektromagnetická vlna je lokálne vzniknutá zmena elektromagnetického poľa, periodický dej, pri ktorom dochádza k priestorovej a časovej zmene vektora intenzity elektrického poľa a súčasne vektora magnetickej indukcie.

Elektromagnetické žiarenie zahŕňa elektromagnetické spektrum: gama žiarenie, röntgenové žiarenie, ultrafialové žiarenie, viditeľné žiarenie, infračervené žiarenie, mikrovlnné žiarenie a rádiové žiarenie. Šíri sa vákuom, priesvitnými a priehľadnými látkami. Rýchlosť jeho šírenia vo vákuu, alebo tiež rýchlosť svetla je 299 792 458 m/s. Táto rýchlosť je podľa teórie relativity najväčšia možná rýchlosť vo vesmíre. Avšak podľa Hawkingovej teórie môže svetlo uniknúť z čiernej diery v podobe nízkoenergetických fotónov, ktoré sa pohybujú rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla.Taktiež sa predpokladá, že vesmir sa v prvých chvíľach Veľkého Tresku sa rozpínal rýchlosťou oveľa väčšou ako je rýchlosť svetla. Človek je zrakom schopný vnímať len úzku oblasť spektra od cc 380 do 760 nm, nazývanú viditeľné svetlo. Niektoré živočíchy sú schopné vidieť aj v iných oblastiach spektra.
Kvantá elektromagnetického žiarenia sa nazývajú fotóny.
Elektromagnetickým žiarením sa zaoberá fyzikálny odbor elektrodynamika, čo je pododbor elektromagnetizmu. Infračerveným žiarením, viditeľným svetlom a ultrafialovým žiarením sa zaoberá optika.

elektromagneticke Spektrum

Viditeľné svetlo

je časť elektromagnetického spektra s frekvenciou 7,5×1014 Hz (hertz) až 3,8×1014 Hz, kde rýchlosť (c), frekvencia (f alebo ν), a vlnová dĺžka (λ) zachovávajú vzťah:

a rýchlosť svetla vo vákuu c0 je konštanta. Vlnová dĺžka viditeľného svetla vo vákuu, je teda 380 nm (fialová zložka) až 780 nm (červená zložka).
Presnejšie povedané tento rozsah je viditeľným svetlom pre človeka. Niektoré druhy živočíchov vnímajú rozsah iný - napríklad včely ho majú posunutý smerom ku kratším vlnovým dĺžkam (ultrafialové svetlo), naopak niektoré plazy vnímajú ako viditeľné aj to, čo je pre človeka už infračervené žiarenie.

Rozsah vnímaných vlnových dĺžok je daný predovšetkým tým, že v oblasti viditeľného svetla je maximum elektromagnetického žiarenia zo Slnka dopadajúceho na zemský povrch, to znamená, že v tomto rozsahu je najlepšie vidieť.

Rýchlosť svetla

Rýchlosť svetla vo vákuu sa presne rovná 299 792 458 metrov za sekundu (1 079 252 848,8 km/h). Rýchlosť svetla sa značí písmenom c (údajne z latinského celeritas, čo znamená rýchlosť). Táto presná hodnota nie je určená meraním, ale definíciou, nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z hľadiska rýchlosti svetla a sekundy. Rýchlosť svetla v inom prostredí (teda nie vo vákuu) je menšia ako c (čo definuje index lomu prostredia).

Rýchlosť svetla bola v histórii veľakrát meraná. Prvé presné meranie vykonal Dán Ole Rømer v roku 1676. Pozoroval pohyb planéty Jupiter a jeho mesiaca Io teleskopom a spozoroval odchýlku v zdanlivej dobe obehu Io. Rømer vyrátal rýchlosť svetla na 227 000 km/s.
Prvé úspešné meranie pozemskými prostriedkami vykonal Hippolyte Fizeau v roku 1849. Fizeau poslal zväzok svetla na zrkadlo vložiac mu do cesty točiace sa ozubené koleso. Pri známej rýchlosti otáčania kolesa vyrátal rýchlosť svetla na 313 000 km/s.
Presné merania určili rýchlosť svetla na 299 792 458 m/s. Rýchlosť svetla je vo všetkých smeroch vo vákuu rovnaká a nezávisí od vzájomného pohybu zdroja a pozorovateľa.

Optika, optické javy

Lom svetla

V rôznych prostrediach sa svetlo šíri rôznou rýchlosťou. Keď svetlo prechádza rozhraním medzi takmito dvomi rôznymi prostrediami, spomaľuje sa (alebo zrýchľuje) a podlieha lomu. Spomalenie v danom prostredí oproti vákuu vyjadruje jeho index lomu n, kde

kde je rychlosť svetla vo vákuu a rýchlosť svetla v danom prostredí. Index lomu vo vákuu je n = 1 a v inom prostredí n > 1.

Lámanie svetla je najlepšie pozorovateľné vo vode. Tmavý obľžnik reprezentuje aktuálnu pozíciu uloženia ceruzky v prietore vody. Sivý obĺžnik reprezentuje zdanlivú polohu ceruzky vo vode. Všimnite si že koniec (X) vypadá ako konec (Y), ale pozícia je podstatne menšia od hladiny vody než (X).Keď svetlo prechádza z vákua/materiálu do iného materiálu/vákua, frekvencia zostáva rovnaká, ale mení sa vlnová dĺžka. Keď lúč nedopadá kolmo na rozhranie, zmení sa aj uhol šírenia. Lom na šošovke sa využíva v okuliaroch, lupách, kontaktných šošovkách, mikroskopoch či refrakčných teleskopoch.

Svetlo sa šíri vzduchom rýchlejšie ako vodou, alebo sklom. Keď svetelný lúč vojde zo vzduchu do vody, svetlo sa šíri v úseku pod vodou pomalšie než nad vodou a hovoríme, že svetelný lúč sa láme.

Obrázok: Lámanie svetla je najlepšie pozorovateľné vo vode. Tmavý obľžnik reprezentuje aktuálnu pozíciu uloženia ceruzky v prietore vody. Sivý obĺžnik reprezentuje zdanlivú polohu ceruzky vo vode. Všimnite si že koniec (X) vypadá ako konec (Y), ale pozícia je podstatne menšia od hladiny vody než (X).

Šošovky


Optické šošovky sú známe z okuliarov - špeciálne tvarované kusy skla, alebo umelej hmoty, ktoré lomia prechádzajúce svetlo. Rozlišujeme dva druhy šošoviek a to:
Spojky - Spojné šošovky, sú v strede silnejšie ako na okraji a spájajú svetelné lúče do jedného bodu - ohniska.(používajú sa napr. ako zväčšovacie sklo, okuliare pre ďalekozrakých).
Rozptylky - Rozptylné šošovky, sú v strede slabšie ako na okraji a rozptyľujú svetlo na všetky strany.

(použivajú sa v okuliaroch pre krátkozrakých)

dalekohlad rezĎalekohlady

refraktor - ďalekohlad pracujúci na princípe lomu svetla.
reflektor - ďalekohlad pracujúci na princípe odrazu svetla.

 

Farby

miešanie farieb svetla a ich zobrazenieSklenený hranol rozkladá svetlo na duhové farby t.j. červená, oranžová, žltá, zelená, modrá, fialová. Tento farebný pás sa nazýva spektrum. Pri miešaní farebných svetiel sa farby sčítavajú.

Miešaním troch základných, alebo prímarnych farieb červená, zelená a modrá, môžeme podľa intenzity tej ktorej farby dosiahnuť rôzne odtiene farieb. Je veľký rozdiel medzi miešaním farebného svetla a farbív, pretože pri farbivách sa farby odčítavajú a naopak pri svetle sa farby sčítavajú. Keď sa pozeráme na modro vymaľovanú izbu uvidíme len tú časť svetla, ktoré nebolo pohltené farbivom, pretože náter takmer všetky farby svetla pohltil, len modrá časť svetla sa od neho odrazila.

Okuliareokuliare

Keď je oko zdeformované (pretiahnuté), môže sa stať, že vzdialenosť medzi šošovkou a sietnicou je väčšia, než ohnisková vzdialenosť a to má za následok, že obraz vzdialených predmetov sa vytvorí pred sietnicou a preto ho človek postihnutý touto anomáliou vidí rozmazaný - je krátkozraký - pred oči preto dávame rozptylky.

Naopak keď je oko sploštené, môže sa stať, že vzdialenosť medzi šošovkou a sietnicou je menšia a vtedy sa ostrý obraz vytvorí v podstate až za sietnicou a preto hovoríme, že človek je ďalekozraký - pred oči preto dávame spojky.

Farba a vlnová dĺžka

Rôzne vlnové dĺžky mozog interpretuje ako farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou (780 nm), po fialovú s najmenšou vlnovou dĺžkou (380 nm).
Hneď vedľa viditeľného svetla sa nachádza ultrafialové (UV), smerom do kratších vlnových dĺžok, a infračervené žiarenie (IR), smerom do dlhších vlnových dĺžok. Napriek tomu, že ľudia nevidia infračervené žiarenie, môžu ho cítiť receptormi v pokožke ako teplo.

Vlnová
dĺžka nm
Meno FarbyVzorka
Farby
over 1100 Infrared       
770-1100 Dlhé Vlny NIR       
770-700 Krátke Vlny NIR       
700-640 Červená       
640-625 Oranžovo-Červená       
625-615 Oranžová       
615-600 Jantárová       
600-585 Žltá       
585-555 Žlto-Zelená       
555-520 Zelená       
520-480 Modro-Zelená       
480-450 Modrá       
450-430 Indigo       
430-395 Fialová       
395-320 UV-A       
320-280 UV-B       
280-100 UV-C       


Zdroj: http://sk.wikipedia.org/ , www.uspornaziarovka.sk


Reklama




Diskusia k článku

Pravidlá a podmienky používania diskusného priestoru na www.uspornaziarovka.sk

Podmienky používania diskusného prietoru k článkom na www.uspornaziarovka.sk zastrešuje spoločnosťou Majme, s.r.o. (ďalej Prevádzkovateľ). Táto služba slúži k výmene názorov a skúseností odborníkov, ale i bežných ľudí. Vkladanie otázok a príspevkou ľudí so záujmom o LED technológiu a technológiu zaoberajúcu sa úsporami energií a svetelnými zdrojmi. Tento priestor je určený všetkým, ktorí potrebujú poradiť, vyriešiť problém, byť informovaný a vedieť o novinkách a štandardoch na trhu, nechať si poradiť inými alebo zdielať skúsenosť o LED žiarovkách a technológiach tejto tematiky. Tento diskusný priestor neslúži k cielenej i necielenej reklame, zverejňovaniu odkazov, konkurenčným diskusiám, osočovaniu. V prípade porušenia týchto pravidiel si "Prevádzkovateľ" vyhradzuje právo na odstránenie alebo upravenie príspevku. Viac o pravidlách a kódexe